Konferencia pri príležitosti Dni európskeho kultúrneho dedičstva 2015, usporiadaná Bratislavským samosprávnym krajom v úzkej spolupráci s AINovou.
Z príhovoru podpredsedníčky Bratislavského samosprávneho kraja PhDr. Gabrielly Németh: „Rok 2015 je v Európe venovaný pamiatkam industriálneho dedičstva s cieľom poukázať na korene súčasného priemyslu a technológií. Táto téma je pre Bratislavský kraj ako ušitá, keďže história tohto regiónu je za posledných 200 rokov úzko spätá s rozvojom priemyslu a industrializácia sa výrazne podieľala na formovaní jeho súčasnej podoby a života. Pochopiť a oceniť Bratislavský kraj bez poznania tejto jeho črty je hádam nemožné. Vzhľadom na zvyšujúci sa záujem širokej verejnosti o priemyselné a technické pamiatky, ktorý môžeme pozorovať za ostatné roky, by sme radi prispeli touto konferenciou k spoznávaniu fenoménu industriálneho dedičstva. Našim cieľom je predostrieť vám prierez témou industrializácie cez jeho historický kontext, zmapovanie a pamiatkovú ochranu. Radi by sme tak, popri mnohých užšie zameraných výskumoch, priniesli ucelenejší pohľad na vývoj a stav industriálneho dedičstva v Bratislavskom kraji“.
Z príspevkov, ktoré odzneli na konferencii, pripravila AINova zborník, ktorý vydal Úrad BSK ako publikáciu určenú na propagačné účely.
Konferencia bola usporiadaná Bratislavským samosprávnym krajom v úzkej spolupráci s AINovou pri príležitosti Dni európskeho kultúrneho dedičstva 2016.
Z príhovoru podpredsedníčky Bratislavského samosprávneho kraja PhDr. Gabrielly Németh: „Dnes máme pred sebou bohatý program na výsostne aktuálnu a zložito štruktúrovanú tému. Zeleň vždy bola elementárnou súčasťou krajiny. S ekonomickým a hospodárskym rozvojom sú spojené hlboké a zásadné zásahy do podoby krajiny a tento rozvoj vygeneroval kvalitatívne úplne nové vzťahy. A samozrejme aj problémy. Výsledkom je, že dnes by sme sa mali snažiť zeleň nielen chrániť, ale aj revitalizovať, či nanovo vytvárať urbanisticko-architektonické zelené zóny. Z hľadiska histórie nejde až o tak zásadne novú situáciu. V uplynulých storočiach sa pod podobu nášho regiónu podpísali viaceré formy „komponovanej“ zelene. Predovšetkým išlo o záhrady, parky, či sady. Žiaľ, mnohé zanikli, respektíve z nich zostali len torzá. A aj tie, ktoré sa zachovali, sú často zdevastované a ich záchrana je v nedohľadne“.
Z príspevkov, ktoré odzneli na konferencii, pripravila AINova zborník, ktorý vydal Úrad BSK ako publikáciu určenú na propagačné účely.
Konferencia pri príležitosti Dni európskeho kultúrneho dedičstva 2017, usporiadaná Bratislavským samosprávnym krajom v úzkej spolupráci s AINovou.
Z príhovoru podpredsedu Bratislavského samosprávneho kraja Ing. Martinu Berta, CSc.: „Tento rok je v kontexte ochrany kultúrneho dedičstva pre Bratislavskú župu mimoriadne významný. Po rokoch príprav kraj pristupuje k realizácii obnovy národnej kultúrnej pamiatky, kaštieľa a parku v Modre. Stane sa tak vďaka projektu „Kultúrno-kreatívneho oživenia tradícií“ v rámci projektu Heritage SK-AT, ktorý je financovaný z programu cezhraničnej spolupráce Interreg V-A Slovenská republika – Rakúsko. Cieľom projektu zároveň je priniesť kaštieľu a parku po rekonštrukcii nové, širšie využitie, zamerané predovšetkým na oživenie a kreatívne rozvíjanie tradícií. Azda najvýznamnejšou regionálnou tradíciou je práve keramika, ktorá presahuje od ľudovo-remeselných a ľudovo-umeleckých foriem až k špičkovým umeleckým prejavom a v konečnom dôsledku je aj súčasťou umeleckého a kreatívneho priemyslu. To je aj dôvod, prečo je tohtoročná konferencia venovaná práve téme keramiky“.
Z príspevkov, ktoré odzneli na konferencii, pripravila AINova zborník, ktorý vydal Úrad BSK ako publikáciu určenú na propagačné účely.
Konferencia pri príležitosti Dní európskeho kultúrneho dedičstva 2014usporiadaná Bratislavským samosprávnym krajom v úzkej spolupráci s AINovou.
Z príhovoru predsedníčky BSK PhDr. Gabrielly Németh: „Bratislava bola v čase vojny sídlom vojenského pluku, lazaretov, dôležitým logistickým a výrobno-priemyselným centrom. Stačí spomenúť bývalú továreň na muníciu, Patrónku, ktorá dala meno celej mestskej štvrti, slávnu smaltovňu Matador v Petržalke, či Kühmayerovu fabriku na vianočné ozdoby v ktorej sa vyrábali najkvalitnejšie ofície vojenských uniforiem. Žiaľ, vojna mala aj svoje obete, pričom si nevyberala medzi príslušníkmi armád a civilným obyvateľstvom. Toto obrovské utrpenie nám pripomína množstvo pamätníkov, roztrúsených po mestách a obciach kraja. A najmä vojenský cintorín v Petržalke, kde odpočívajú v pokoji príslušníci armád siedmych národov, vtiahnutých do víru vojnových udalostí. S veľkou vojnou bol spojený celý život regiónu, no s odstupom času akoby naša pamäť ochabla a niektoré stopy a odkazy vojny sme prestali vnímať, respektíve dešifrovať. Verím, že dnešná konferencia nám osvieži pamäť a sprostredkuje nám aj nové poznatky. V mene svojom, ako aj v mene predsedu Bratislavského samosprávneho kraja, Pavla Freša, prajem konferencii úspešný priebeh a Vám všetkým ďakujem, že ste prijali naše pozvanie“.
Z príspevkov, ktoré odzneli na konferencii, pripravila AINova zborník, ktorý vydal Úrad BSK ako publikáciu určenú na propagačné účely.
Konferencia pri príležitosti Dni európskeho kultúrneho dedičstva 2013, usporiadaná Bratislavským samosprávnym krajom v úzkej spolupráci s AINovou.
Z príhovoru predsedu Bratislavského samosprávneho kraja Ing. Pavla Freša: „Sakrálna architektúra, tá historická i súčasná, vytvára priestor pre náš duchovný život a je aj jeho zhmotnením. Tento druh stavieb je zrkadlom duchovného vývoja spoločnosti počas histórie, a to nielen v zmysle náboženskom, ale aj v širšom zmysle slova, nakoľko sú dokumentom stavu poznania a staviteľských zručností. Súvislosť medzi témou dnešnej konferencie a témou tohoročných dní Európskeho kultúrneho dedičstva, ktorou sú pamiatky duchovného života, je takto prirodzená a logická. Sakrálne pamiatky predstavujú širokú škálu stavieb od tých najväčších a najvýznamnejších, akými sú katedrály, kláštory, až po tie najmenšie, no nie menej významné kaplnky a božie muky roztrúsené po krajine. Spomenúť všetky typy týchto pamiatok je nad možnosti jednej konferencie a preto je dnešné podujatie zamerané na chrámy ako najvýraznejších reprezentantov tejto širokej skupiny. Takýto prístup nám umožňuje sa v budúcnosti k téme sakrálnych pamiatok vrátiť a pokračovať v prezentácii tejto významnej a bohatej oblasti kultúrneho dedičstva Bratislavskej župy“.
Z príspevkov, ktoré odzneli na konferencii, pripravila AINova zborník, ktorý vydal Úrad BSK ako publikáciu určenú na propagačné účely.
Konferencia pri príležitosti Dni európskeho kultúrneho dedičstva 2012, usporiadaná Bratislavským samosprávnym krajom v úzkej spolupráci s AINovou.
Z príhovoru podpredsedníčky Bratislavského samosprávneho kraja PhDr. Gabrielly Németh: „Pamiatky, spojené s bývaním, sú v istom zmysle tým najbližším a najuchopiteľnejším kultúrnym dedičstvom pre širokú verejnosť. Mnohí ľudia majú skúsenosť s bývaním v historickom objekte, alebo si takýto dom pamätajú z návštev starých rodičov, či rodiny na vidieku a niektorí o takomto bývaní snívajú. Zachované historické domy, ktoré voľakedy a v mnohých prípadoch i dnes slúžia na bývanie, sú najprirodzenejším spojením medzi ľuďmi a históriou regiónu, v ktorom žijú. Poodhalenie ich vývoja a poznávanie ich hodnôt a kvalít v konečnom dôsledku vedie k plnohodnotnejšiemu chápaniu historického vývoja života jednotlivcov i spoločnosti. A to je prvý predpoklad k naplneniu potreby a povinnosti starať sa o kultúrne pamiatky a pamätihodnosti a chrániť ich ako súčasť dedičstva, ktoré nám tu zanechali predchádzajúce generácie“.
Z príspevkov, ktoré odzneli na konferencii, pripravila AINova zborník, ktorý vydal Úrad BSK ako publikáciu určenú na propagačné účely.
Konferencia bola usporiadaná Bratislavským samosprávnym krajom v úzkej spolupráci s AINovou pri príležitosti Dní európskeho kultúrneho dedičstva 2011.
Z príhovoru predsedu Bratislavského samosprávneho kraja Ing. Pavla Freša: „Kaštiele a kúrie predstavujú významnú súčasť kultúrneho dedičstva všade v Európe a nemalo by to byť inak ani u nás v Bratislavskom samosprávnom kraji. Ich význam spočíva vo viacerých rovinách, ktoré sa navzájom prelínajú a dopĺňajú. Kaštiele a kúrie boli budované ako reprezentatívne sídla šľachty a významných osobností svojej doby. Umožňovali naplno stvárniť v tom čase aktuálne estetické a konštrukčné princípy a normy. Svojou kompozíciou, výtvarnou výzdobou a stvárnením okolia tvorili štýl, ktorý sa potom ako príklad šíril do ich okolia a ovplyvňoval podobu menších a odlišných stavieb. Obrazne povedané kaštiele a kúrie sú výstavnými objektmi histórie architektúry a staviteľstva, ktoré nám i v dnešnej dobe vedia priblížiť vrchol umu a zručnosti predchádzajúcich generácií majstrov svojho remesla“.
Z príspevkov, ktoré odzneli na konferencii pripravenej k 10. výročiu Bratislavského samosprávneho kraja, pripravila AINova zborník, ktorý vydal Úrad BSK ako publikáciu určenú na propagačné účely.
Pri príležitosti Dni európskeho kultúrneho dedičstva 2019 pripravil Bratislavský samosprávny kraj a AINovou v spolupráci s partnermi už tradične konferenciu zameranú na kultúrne dedičstvo Bratislavského kraja.
Výstupom konferencie bol jubilejný súhrnný zborník k 10. výročiu konania konferencií o kultúrnom dedičstve Bratislavského kraja. Na príprave konferencií sa už desať rokov podieľa BSK, AINova, Krajský pamiatkový úrad Bratislava a Mestský ústav ochrany pamiatok.
Z príhovoru predsedu Bratislavského samosprávneho kraja Ing. Juraja Drobu: „Pri príležitosti desiateho ročníka konferencie sme pre vás pripravili niečo exkluzívne – súhrný zborník, ktorý v elektronickej podobe poskytne súbor všetkých desiatich doteraz publikovaných zborníkov. Odbornej i širokej verejnosti sa tak dostane do rúk publikácia, kde si budú môcť nájsť aj staršie príspevky, ktoré odzneli na predchádzajúcich konferenciách s témami: „Kultúrne dedičstvo a hospodárstvo; Kaštiele a kúrie bratislavskej župy; Dejiny bývania v Bratislavskej župe; Sakrálne pamiatky Bratislavskej župy; Veľká vojna a Bratislavská župa; Industriálne a technické pamiatky a areály v Bratislavskej župe; Historická zeleň, parky a záhrady v Bratislavskej župe; Tradícia keramiky v Bratislavskej župe a možnosti jej kreatívnej reflexie; Dunajský Limes a odkaz rímskej antiky na ľavom brehu Dunaja; 100 rokov Bratislavskej župy (1919 – 2019)“.
